Usmernenia pre birmovancov začínajúcich prípravu na prijatie sviatosti birmovania


Birmovanie je sviatosť, v ktorej pokrstený dostáva Ducha Svätého ako osobitný dar na posilnenie, aby ako dospelý kresťan slovom i príkladom svedčil o Kristovi, a aby sa užšie spojil s Kristom. Slovo „birmovať“ značí toľko, ako upevniť alebo posilniť. Sviatosť birmovania posilňuje kresťana k tomu, aby dával druhým svedectvo aktívneho života vo viere. Túto sviatosť môže prijať teda len ten, kto chce odhodlane a zodpovedne prežívať svoju vieru. Sviatosťou birmovania sa upevňuje a završuje (nie však ukončuje) zasvätenie do kresťanského života, začaté sviatosťou krstu. Preto si prijatie tejto sviatosti vyžaduje dobrú a poctivú predchádzajúcu prípravu, aby ten, kto prijíma túto sviatosť, prijal ju ako presvedčený kresťan, na úžitok sebe, celej Cirkvi a na dobré svedectvo druhým.

K tomu smeruje i záväzná prihláška, ktorá je dokladom o tom, že kandidát na prijatie sviatosti birmovania sa naozaj uvedomuje závažnosť dobrej prípravy na prijatie sviatosti a zaväzuje sa dodržať vykomunikované podmienky.

Dôraz sa kladie viac na sviatostný život a praktizovanie viery!

Kvalita kresťanského života závisí aj od primeraných vedomostí. Birmovanci nech zodpovedne pristupujú k príprave k tejto “sviatosti kresťanskej dospelosti”, aby úžitok plynúci z milostí, ktoré birmovanie ponúka našiel odozvu v srdci mladého kresťana pre dobro jeho osobnosti a spásu duše.

Kto môže prijať sviatosť birmovania:

  • Sviatosť birmovania môže prijať každý, kto je pokrstený a kto doteraz túto sviatosť neprijal.
  • Udeľuje sa vo veku, kedy tí čo chcú prijať túto sviatosť sú schopní samostatného rozhodovania.
  • Vyžaduje sa, aby žiadateľ bol riadne pripravený, mal primerané náboženské vedomosti a mohol si obnoviť krstné záväzky.
  • Zúčastňuje sa na duchovnej príprave a žije sviatostným životom.
  • Každý birmovanec má mať birmovného rodiča.
  • Birmovanec, rodičia, krstní rodičia a farár majú dbať na to, aby si nedával birmovné meno cudzie kresťanskému zmýšľaniu (Kánon 855 CIC)

Aké birmovné meno si mám vybrať:

Skôr ako pristúpim na birmovku je potrebné, aby som si vybral birmovného patróna. Je to niekto zo zoznamu svätých, ktorého poznám a je pre mňa vzorom kresťanského života. Tento svätec sa od  mojej birmovky stane už nielen mojim vzorom, ale tiež mojim priateľom v nebi, ktorý sa za mňa u Boha modlí, prosí za mňa a pomáha mi. Pri voľbe svojho birmovného mena musím pamätať na nasledovné zásady:

  • birmovné meno si nedám podľa svojich príbuzných alebo kamarátov, ale volím si ho spomedzi svätých;
  • svojho birmovného patróna si nevolím na základe toho, že sa mi páči jeho meno, ale preto, že si beriem poučenie z jeho života;
  • vo voľbe birmovného patróna musím byť slobodný, nik ma nemôže nútiť ani obmedzovať v tom, koho si vyvolím;
  • skôr ako sa definitívne rozhodnem pre niektorého svätého patróna, prečítam si jeho životopis;
  • ide o iného svätca ako je môj krstný patrón.

Kto môže byť birmovným rodičom:

  • Úlohou birmovného rodiča je starať sa, aby sa pobirmovaný správal ako svedok Ježiša Krista a aby si verne plnil povinnosti, ktoré súvisia s touto sviatosťou. Teda, aby o Kristovi svedčil slovom a vlastným životom, užšie sa spájal s Cirkvou a budoval tajomné Kristovo telo.
  • Kánon 893 – § 1 CIC hovorí: aby niekto plnil úlohu birmovného rodiča, je potrebné, aby vyhovoval podmienkam, o ktorých sa hovorí v Kánone 874 a tento hovorí: Aby niekto mohol byť birmovným rodičom je potrebné:
    • aby ho určil sám birmovanec, alebo jeho rodič.
    • aby zavŕšil 16. rok života.
    • aby bol katolík, pobirmovaný, ktorý už prijal Najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú ma prijať.
    • nesmie byť postihnutý nijakým kánonickým trestom, nesmie byť rozvedený, nesobášený v kostole, žil ako druh a družka…
    • birmovný rodič nesmie byť otec alebo matka birmovanca. Môže byť jeden z krstných rodičov.